Kto sú v skutočnosti japonské Gejše?

Keď sa povie Gejša, väčšina ľudí u nás, na západe, si ako prvé predstaví kriedovo zmaľovanú prostitútku s ostro červenými perami v podivnom, tradičnom japonskom kimone ovešanú kvetmi. No pravdou je, že my si mýlime japonské gejše s oiran. Náplň ich práce totiž nie je ani zďaleka to isté...

Rozdiely medzi Oiran/Tayu a Gejšou (Maiko/Geiko)

Oiran je japonská kurtizána a od Gejší sa zásadne líši nielen "náplňou práce" ale aj oblečením. V prvom rade ide o kimono, ktoré je omnoho pestrejšie a ozdobnejšie (veľakrát až príliš prezdobené) ako nosievajú Gejše. Gatu (vysoké drevené topánky) sú taktiež vyššie - niekedy až 30 centimetrov; u Gejší nosia vysoké topánky iba Maiko (dievča, ktoré sa učí za profesionálnu gejšu) aj to o maximálnej výške 15 centimetrov. Obi (opasok) sa u Oiran/Tayu viaže vpredu, u Gejší vzadu na chrbte. Účes Oiran je extravagantný, Gejše nosia jednoduchý, elegantnejší účes. A to hlavné: Gejše neponúkajú sex za peniaze - nie sú prostitútky!!! Väčšina z nich celý život prežije single, venujúc sa iba svojej práci. Ich náplňou práce je niečo, čo by sme u nás označili pojmom hostessing - ich úlohou je baviť hostí, tancovať im, rozprávať príbehy, hrať na rôzne hudobné nástroje, spievať, udržiavať vysokú úroveň konverzácie... Gejša znamená "umelkyňa." Preto jej hlavnou úlohou je prezentovať japonskú kultúru a tradície na čo najvyššej úrovni.

Tayu je vyššie postavenou Oiran. Môže dokonca odmietnuť zákazníka, ktorý jej nesedí. Takisto má znalosti tradičnej japonskej kultúry (čajový obrad, tanec, spev, muzicírovanie), no nie na takej úrovni ako pravá Gejša.

Takisto ešte existujú tzv. Onsan Gejše (v kúpeľoch), nad nimi však tie profesionálne ohŕňajú nos. Dá sa totiž povedať, že im kazia povesť umelkýň - ich práca sa totiž pohybuje na uzučkej hranici s prostitúciou a takisto v umení a kultúre nie sú tak dobre vzdelané.

Rozdiel medzi Maiko (študujúca Gejša) a Geiko (profesionálna Gejša) je viditeľný na obrázku nižšie:

Rozdiely medzi Maiko, Geiko a Oiran/Tayu:

A prečo vlastne došlo k tomuto nedorozumeniu, keď sú medzi nimi viditeľné rozdiely?

Po druhej svetovej vojne sa totiž ekonomická situácia prudko zhoršila a Gejše boli nútené opustiť svoju profesiu (nemal ich kto najímať, mnohí obchodníci skrachovali). Oiran a Tayu sa kvôli vyššiemu zárobku začali vydávať za Gejše - odtiaľ pomenovanie amerických vojakov - "Geesha girl" (čítaj Gíša gr:l) namiesto správneho pomenovania pravých Gejš - "Geisha" (čítaj Gejša), keďže vojaci nemali odkiaľ poznať pravé Gejše, nosili domov "o nich" všelijaké historky.

Náplň práce Gejš:

- zabávať hostí na večierkoch a oslavách, kam sú pozvané

- na to nadväzuje znalosť tradičných japonských umení, ako je tanec, spev balád, hra napr. na shamisen (nástroj podobný gitare), umenie polytematickej konverzácie, znalosti jedla, histórie, rozprávanie príbehov, rôzne spoločenské hry, prísne dodržiavanie etikety

- ich správanie sa dá vyložiť aj ako práca "profesionálnej ženy" - mužom lichotia, musia vedieť porozumieť, muži sa im zverujú so svojimi problémami...

- čajový obrad

- vedenie konverzácie so vzácnymi návštevníkmi osláv a eventov

- tie najlepšie vzdelané robia aj tlmočníčky apod.

Deň v živote Gejše:

Povedali by ste si, že tancovať, spievať, hrať na nejaký hudobný nástroj, poznať zopár príbehov a vedieť konverzovať je jednoduché a môže to teda robiť hocikto. V skutočnosti je to povolanie veľmi ťažké, pretože si vyžaduje všetok váš čas, čas pre seba je rovný nule alebo aj mínus jednotke, musíte byť neustále krásne a dokonalé a nedať na sebe znať únavu. Gejše síce začínajú svoj deň až hodinami tanca a spevu či hry okolo desiatej ráno (vstávajú okolo deviatej) a až do večera trénujú a vzdelávajú sa, no do svojej okije (dom pre gejše) sa vracajú často až neskoro v noci - nie je výnimkou, že do tretej rána sú hore. To, ako veľmi sú unavené, nesmie byť znať. Ich choreografie sú určené významom slov piesne. O Gejšach je známe, že tancujú každý deň - väčšinou totiž práve tie najslávnejšie (a teda i najlepšie platené) boli vynikajúcimi tanečnicami. Keď večer prídu z hodín, rýchlo sa prezlečú a pri západe slnka opúšťajú okiju a idú k zákazníkovi.

Prísne pravidlá:

- Pri zákazníkovi okasan (matka - vedúca okije a najstaršia Gejša zároveň) vyžaduje dôveryhodnosť, na ktorú si potrpia. Okasan by svoje dievčatá nikdy nevystavila riziku nedôveryhodného zákazníka. Ak sa teda chcete stať zákazníkom, najlepšie je vybaviť si to cez známeho zákazníka danej okije aby ste získali na dôveryhodnosti.

- Gejše si pri perforovaní nesmú dovoliť chyby či nehody - druhú šancu totiž nedostanú. Preto, ak sa napríklad stane, že jej počas tanca spadne vejár, okasan jej môže nariadiť, aby danú časť pred spaním zopakovala aj tridsať krát.

- Gejše nemajú vlastné meno. Umelecké meno im je pridelené a pod ním sa aj predstavujú na verejnosti.

- Gejše žijú v domoch (okiji), kde je iba čisto ženské spoločenstvo. Muži dovnútra smú iba so zvláštnym povolením okasan.

- Ak si chce zákazník najať Gejšu, urobí tak cez sprostredkovateľskú agentúru - do okije ani nevstúpi. Ak, tak za zvláštny príplatok - aj to len do miestnosti pre hostí.

- Žiadna z Gejš zvyčajne nesmie mať priateľa či manžela. Inak musí zo spoločenstva odísť. Počas výučby nemá veľa možností stretnúť sa s rodinou či známymi. Takisto, ako žiačka nemá veľa možností na protesty proti tomu, čo jej nariadi okasan alebo onésan ("veľká sestra" - staršia Gejša pridelená žiačke aby sa od nej učila). To zapríčiňuje, že veľa dievčat si to rozmyslí a z okije odíde. Neznamená to však, že je dievčatá sú do niečoho nútené - kedykoľvek môžu odísť. Prečo odísť? Pretože toto povolanie si vás vyžaduje na plný úväzok. Takisto, všetci sa k sebe v okiji musia správať eticky bezúhonne, najlepšie milo.

- Pre Maiko (Gejšu vo výučbe) nejdú žiadne zarobené peniaze - všetko pripadne ako spoločné vlastníctvo okiji, ktorá z toho financuje ich výučbu, kúpu kimon, ozdôb, rekvizít, kaderníka, apod. Keď sa však stanú Geiko, môžu sa stať veľmi bohatými.

Zaujímavosti:

- kimono môže oblečené a utiahnuté s obi vážiť aj viac ako 10 kg!!!

- Gejše sa taktiež učia umelecky naaranžovať kvety

- prvé Gejše boli v skutočnosti muži!

- Gejše môžete rozlíšiť podľa účesov - Geiko má Shimada mage; Maiko nosia Momoware

- pôvodne nosili nielen Gejše, ale aj ostatné ženy čierne zuby - ohaguro! (kvôli kráse)

- kvôli komplikovanému účesu nepoužívajú vankúš ale stojan tzv. takamakura

- Gejše majú na každý mesiac iné šperky a na každé obdobie iné kimono

- ak chcete dať Gejši prepitné, môžete tak urobiť prostredníctvom ohanadai (kvety), gyokudai (šperky) či senkoudai (kadidlo)

- patrón Gejše sa nazýva danna a platí za ňu všetky útraty - na kimoná, na šperky a ozdoby apod. V japonsku je obrovská česť stať sa patrónom Gejše, pretože do značí, že máte dostatok peňazí na to, aby ste si to mohli dovoliť. Ich vzťah však nezahŕňal sexuálnu stránku.

- kedysi aby sa Maiko mohli stať profesionálnou Geiko, museli prejsť rituálom zvaným mizuage, pri ktorom muž, ktorý poskytol najvyššiu cenu, s ňou mohol stráviť noc. Bolo to z toho dôvodu, že Gejša ako profesionálna žena musela muža poznať dokonale a dôkladne po všetkých stránkach. Keďže však tento rituál prinášal veľa zmätku do profesie, neskôr vymizol a dnes ho už žiadna z Gejš nepodstupuje.

- známy film Spomienky Gejše bol natočený podľa rovnomennej knihy amerického spisovateľa Arthura Goldena

Dokumentárne filmy v angličtine:

https://www.youtube.com/watch?v=J4H6rDJW38w&t=411s - maiko vs geiko